Wuyi Shan (武夷山) je pohorie na severe provincie Fujian (福建), pri hranici s Jiangxi. Preslávil ho reliéf typu danxia - červené pieskovcové útesy, hlboké rokliny a meandrujúca rieka Jiu Qu Xi (九曲溪, „Rieka deviatich záhybov“). Oblasť je od roku 1999 v zozname svetového kultúrneho i prírodného dedičstva UNESCO. Čajovníky tu rastú priamo v štrbinách skál a na úzkych terasách medzi bralami.
Čaj z Wuyi bol vyhľadávaný už za dynastie Tang (618 - 907) a počas dynastie Song (960 - 1279) sa odtiaľto posielali lisované poctové koláče na cisársky dvor. Práve tu, v období Ming a Qing, vznikla technika polooxidovaného oolongu i vôbec prvý červený (čierny) čaj na svete - Zheng Shan Xiao Zhong (正山小種), na Západe známy ako Lapsang Souchong, pochádzajúci z horskej rezervácie Tong Mu (桐木).
Podnebie je vlhké a hmlisté, s výdatnými zrážkami a miernymi teplotami, útesy zadržiavajú vlhkosť a tienia záhrady pred priamym slnkom. Minerálmi bohatá zvetraná skalná pôda dodáva miestnym čajom charakteristickú hĺbku - Číňania ju nazývajú yan yun (岩韻, „skalná rezonancia“), minerálny, dlho pretrvávajúci dojem v chuti.
Vlajkovým čajom regiónu je yan cha (岩茶, „skalný čaj“) - silne oxidovaný a pražený oolong z kultivarov ako Da Hong Pao (大紅袍, „Veľké červené rúcho“), Rou Gui (肉桂, škorica) a Shui Xian (水仙). Nálev je jantárový, s tónmi praženia, škorice, sušeného ovocia a nerastov. Odlišný je Lapsang Souchong - jeho listy sa sušia nad borovicovým dymom, čím získava údený charakter, podľa tradície technika vznikla, keď farmári počas vojnového prechodu urýchlili sušenie ohňom. Tento čaj sa považuje za predchodcu všetkých svetových červených čajov.
