Kagoshima (鹿児島) je najjužnejšia prefektúra na hlavnom japonskom ostrove Kjúšu (Kyushu). Terén tu tvoria mierne zvlnené nížiny s vulkanickou pôdou bohatou na minerály. V kombinácii s teplým a vlhkým subtropickým podnebím ovplyvneným oceánskym prúdom Kuroshio sa Kagoshima stala najteplejším čajovým regiónom Japonska.
Čaj sa tu začal pestovať v období Edo (1603 - 1868) - prvé zdokumentované komerčné plantáže vznikali v 17. storočí. Zásadný rozmach nastal počas Meidži (1868 - 1912), keď sa japonský čajový priemysel modernizoval. Dnes je Kagoshima druhým najväčším producentom čaju v Japonsku - s podielom približne 25 - 30 % ustupuje iba prefektúre Shizuoka. Hlavnými čajovými mestami sú Chiran, Kirishima, Minamikyushu, Ei a Makurazaki.
Vďaka južnej polohe Kagoshima každoročne otvára japonskú čajovú sezónu - shincha (新茶, „nový čaj“) z tunajších záhrad je zvyčajne prvý na trhu, zbieraný už koncom marca alebo začiatkom apríla, o niekoľko týždňov skôr než v Shizuoka či Kyoto. Popri celoštátne dominantnom Yabukita sú tu doma kultivary Yutaka Midori (ゆたかみどり) a Saemidori (さえみどり), ktoré dávajú čajom sviežu sladkosť, jasne zelený nálev a jemnú umami stopu. Spracovateľskou špecialitou regiónu je Fukamushi Sencha (深蒸し煎茶) - „hlboko naparený“ sencha s jemnejšou, hladšou chuťou bez trpkosti.
Kagoshima je zároveň lídrom mechanizovaného pestovania v Japonsku - plochý reliéf umožňuje strojový zber a organizovanú prácu vo veľkých plantážach. Súbežne však narastá aj organická produkcia - mnohí tunajší farmári sa vedome vracajú k pesticídovo-nezávislému pestovaniu a menším rodinným záhradám. Práve táto dvojaká identita - moderná efektivita popri návrate k prírode - robí z Kagoshima jeden z najdynamickejších čajových regiónov krajiny.
