Darjeeling je okres v Západnom Bengálsku vo východných Himalájach - hraničí s Nepálom, Sikkimom a Bhutánom. Čajovníky tu rastú v nadmorskej výške 600 - 2 000 m na strmých svahoch, ktoré väčšinu roka zahaľuje hustá ranná hmla. Až do polovice 19. storočia bol kraj len odľahlým lesnatým výbežkom, jeho premenu odštartoval škótsky lekár Dr. Archibald Campbell, ktorý tu roku 1841 vysadil prvé pokusné čajovníky pri svojej rezidencii Beechwood.
Ukázalo sa, že chladné noci, svieže dni a mierne kyslá pôda vyhovujú jemnej čínskej odrode Camellia sinensis var. sinensis. Čínsky čajovník pre indický priemysel zaistil botanik Robert Fortune, ktorý ho počas tajnej misie (1848 - 1851) vyviezol z Číny pre East India Company. Prvé skúšobné záhrady - Tukvar, Steinthal a Alubari - vznikli roku 1852 zo sadeníc z vládnych škôlok, komerčná éra začala okolo roku 1856 a do roku 1866 už fungovalo 39 záhrad. Prácu na strmých svahoch vykonávali migranti z Nepálu a domáci Lepčovia, ktorých potomkovia sú dodnes chrbtovou kosťou produkcie v Darjeelingu.
Hmlisté rána, chladné noci a bohaté zrážky spomaľujú rast a koncentrujú v liste aromatické látky - základ povestnej muškátovej (muscatel) noty, pre ktorú si čaj do konca 19. storočia vyslúžil prezývku „šampanské medzi čajmi“. Po rozpade Sovietskeho zväzu, dovtedy hlavného odberateľa, sa región preorientoval na bio a fair trade produkciu a v októbri 2004 získal chránené označenie pôvodu (GI) - vôbec prvé v Indii. Odvtedy smie meno „Darjeeling“ niesť iba čaj z registrovaných záhrad pod dohľadom Tea Board of India.
Chuť Darjeelingu určujú tri hlavné sezóny zberu. First flush (koniec februára - polovica apríla) dáva málo oxidované (10 - 30 %), jemné a kvetinové čaje, second flush (máj - jún) prináša plnšie telo, vyššiu oxidáciu a klasické muškátové tóny, autumnal flush po monzúne (október - november) dozrieva do sladších, ovocnejších tónov. Pri tradičnom ručnom zbere sa oberajú iba najmladšie dva lístky a pupeň. Darjeeling je dnes najimitovanejším, no zároveň najprísnejšie chráneným čajom sveta.
